mr. Juraj Súdi
Komorný Zbor Zvony
Komorný zbor Zvony vznikol roku 1993 z iniciatívy manželského páru Juraja a Renáty Súdiových. Hudobné vzdelanie speváka nie je podmienkou stať sa členom zboru a preto za každou spracovanou viachlasnou skladbou stojí usilovná práca kolektívu. Cieľom zboru je zoznámiť obecenstvo, tu na Dolnej zemi aj so slovenskou zborovou hudbou. Zvony poslúžili vzorom v zakladaní viacerých speváckych zborov vo Vojvodine. Dnes Zvony spievajú vážnu, chrámovú hudbu, ako aj úpravy slovenských ľudových piesní, ale aj iný druh hudby, o ktorý jestvuje záujem.
Za pätnásť rokov, Zvony absolvovali 310 koncertných vystúpení, na ktorých zaspievali 232 zborových skladieb. Komorným zborom Zvony predefilovalo do 90 spevákov. V jeho práci účinkujú v kontinuite dve generácie spevákov: rodičia a deti.
Dirigent:
Mr. Juraj Súdi
Speváci:
SOPRÁN
1. BOLFOVÁ TIJANA
2. CECHMAJSTEROVÁ ZUZANA
3. ČASTVANOVÁ MÁRIA
4. DEMITEROVÁ MÁRIA
5. DURANDZIOVÁ MÁRIA
6. FODOROVÁ MÁJA
7. GAŠPAROVSKÁ – SLONKOVÁ ANNA
8. GAŠPAROVSKÁ NEVENKA
9. JAVORNÍKOVÁ TATIANA
10. KAŇOVÁ NATAŠA
11. LOJDLOVÁ KRISTÍNA
12. MALINOVÁ GORDANA
13. NOSÁLOVÁ MARIANA
14. PAVLOVÁ - MALINOVÁ MILINA
15. PAVLOVÁ SVETLANA
16. SUDIOVÁ JANA
17. SÚDIOVÁ LEONÓRA
18. SÚDIOVÁ RENÁTA
19. ŠIPEKOVÁ ŠTEFÁNIA
20. TRUSINOVÁ MÁRIA
21. TURANSKÁ MÁRIA
22. VALENTOVÁ ANNA
23. VALENTOVÁ ZDENA
24. ZOLŇANOVÁ MÁRIA
25. ŽIAKOVÁ VALÉRIA
SOPRÁN – ALT
1. ČEPOVÁ VLASTA
2. TURANSKÁ ELENA
ALT
1. BERÉDIOVÁ VESNA
2. BOŤANSKÁ DANIELA
3. BURČIAROVÁ ZLATA
4. ČAPEĽOVÁ ANNA
5. ČAPEĽOVÁ MARÍNA
6. ČAPEĽOVÁ VIERA ML.
7. ČAPEĽOVÁ VIERA ST.
8. ČASTVANOVÁ JASMINA
9. FODOROVÁ ANNA
10. KAŇOVÁ KATARÍNA
11. MALINOVÁ MÁRIA
12. MANDÁČOVÁ LÝDIA
13. NOSÁLOVÁ MÁRIA
14. OBEROVÁ KRISTÍNA
15. PAPOVÁ JARMILA
16. PECNÍKOVÁ ANNA
17. POLIAKOVÁ MÁRIA
18. RAGOVÁ TATIANA
19. SKLABINSKÁ ZUZANA
20. SĽÚKOVÁ ANITA
21. STREHÁRSKÁ KAROLÍNA
22. ŠIMONIOVÁ KATARÍNA
23. ŠIMONIOVÁ NATÁLIA
24. ŠIMONIOVÁ TINA
25. VALENTOVÁ ANNA MARGARÉTA
26. ZOLŇANOVÁ MARÍNA
27. ŽIAKOVÁ SVETLANA
ALT – TENÓR
1. FAĎOŠOVÁ MÁRIA
TENÓR
1. BENŠA STANISLAV
2. ČEPO DENIS
3. DEJ MARIÁN
4. DEMITER JURAJ
5. DOBRÍK JURAJ
6. ĎURČIANSKY JAROSLAV
7. GAŠPAROVSKÝ ZLATO
8. LOJDL ANDREJ
9. LOJDL FRAŇA
10. MALINA DAVORIN
11. MALINA JOZEF
12. ŠUŠA IGOR
TENÓR – BARITÓN
1. MALINA PATRIK
2. SÚDI JÁN
BARITÓN – BAS
1. BOŤÁNSKY PAVEL
2. ČAPEĽA JURAJ ML.
3. ČAPEĽA JURAJ ST.
4. ĎURÍK MICHAL
5. GAŠPAROVSKÝ FRANTIŠEK
6. KAŇA KRISTIÁN
7. KOČONDA VLADIMÍR
8. MALINA ERVIN
9. PAP MICHAL
10. PECNÍK JAROSLAV
11. RAGO JÁN
12. RALBOVSKÝ BOŽIDAR
13. RALBOVSKÝ DOMINIK
14. RAGO PATRIK
15. SKLABINSKÝ JAROSLAV
16. STREHÁRSKY RASTISLAV
17. ŠIMONI PAVEL
18. TURANSKÝ DOMINIK
19. VALENT VILIAM
20. ŽIAK ALEXANDER
Moderátori Komorného zboru Zvony:
PhDr. Dorča Ján
Súdiová Renáta
Šimoniová Ružena
Valentová Anna
Čapeľová Anna
Valentová Zdenka
Pavlová Svetlana
Turanská Mária
Komorný zbor Zvony je ekumenický, lebo jeho členovia sú evanjelického a. v., rímsko-katolíckeho a pravoslávneho vierovyznania. Cirkvi s ktorými za svojho 15 ročného pôsobenia Zvony spolupracovali sú: Slovenská evanjelická a. v. cirkev, Rímsko-katolícka cirkev, Grécko-katolícka cirkev, Srbská pravoslávna cirkev, Metodisticko - evanjelická cirkev, Adventistická cirkev, Kristova duchovná cirkev, Židovské spoločenstvo.
Zvony vystupujú v kostoloch, v domoch kultúry, galériách, múzeách,...
Účinkujú na programoch, festivaloch, súťaženiach, výstavách, vernisážach, hudobno-literárnych pásmach ...
Cieľom Komorného zboru Zvony je navštíviť aj to najmenšie slovenské prostredie tu na Dolnej zemi, čo sa zboru vo veľkej miere aj podarilo.
Vystupovali v nasledovných prostrediach v Srbsku: Apatín, Aradáč, Báč, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Belehrad, Binguľa, Bođani, Boľovce, Čelárevo, Erdevík, Feketić, Hložany, Kovačica, Kulpín, Kysáč, Laliť, Lúg, Mól, Nový Sad, Odžaci, Padina, Pivnica, Ratkovo, Ruma, Selenča, Silbaš, Stará Pazova, Subotica, Šíd, Vajska, Vojlovica, Zemun, Zrenjanin.
Na domácej pôde Komorný zbor Zvony nadviazal koncertnú spoluprácu s mnohými zbormi v Srbsku.
Od svojho založenia v roku 1993 po rok 2008, Zvony vystupovali v Chorvátsku (Ilok, Vukovar), v Slovinsku (Moravské Toplice, Murska Sobota), v Republike Srbskej (Bjeljina) a viackrát na Slovensku.
V Slovenskej republike vystupovali v nasledovných prostrediach:
Banská Bystrica, Bratislava, Brezno, Branč, Brezová pod Bradlom, Budimír, Častkovo, Čemerno, Dúlovce, Komárno, Martin, Mašková, Modra, Modrý Kameň, Myjava, Nitra, Nové mesto nad Váhom, Pezinok, Prietrž, Smrdáky, Senica, Slovenská Ľupča, Šrobárová, Vranov nad Topľou, Vŕbovce, Veľké Zálužie, Lučenec, Vŕbové, Vyšný Žipov, Veľký Krtíš, Košice,.
Komorný zbor Zvony do teraz absolvoval bohatú koncertnú spoluprácu s rôznorodými orchestrami a nadviazal spoluprácu s mnohými speváckymi zbormi zo Slovenskej republike. Na základe tejto spolupráci medzi členmi týchto zborov vznikli mnohé trvalé priateľstvá ktoré v niektorých prípadoch prerástli v rodinné vzťahy.
Úspechy a ocenenia Komorného zboru Zvony: - Prvé miesta na Festivale Tancuj, tancuj v Hložanoch (1996, 1998) - Októbrová cena obce Báč (1999) - Festival zborov Vojvodiny – Ruma - bronzové plakety (2003 a 2007) a strieborná plaketa (2005), - Zborový festival Viliama Figuša Bystrého - Slovensko – Banská Bystrica – bronzová plaketa (2005), - VII. zborový festival – Májové hudobné slávnosti – Bjeljina – Republika Srbská – bronzová medaila (2008).
Komorným zborom Zvony od založenia diriguje Mr. Juraj Súdi (1968), profesor hudobnej kultúry a solfeggia. Strednú hudobnú školu končí v Zrenjanine, kde tri roky hrá na fagote v mestskom dychovom orchestri a spieva v mládežníckom speváckom zbore „Josif Marinković“ – I. cena v Belgickom Nerpelte v roku 1986. Hudobnú Akadémiu, smer hudobná teória, končí v Novom Sade. Zakladá vokálno-nástrojové trio Vox humana a vydáva magnetofónovú kazetu pod názvom Raduj sa a plesaj. Zamestnáva sa v Selenči na ZŠ ako prednášateľ hudobnej kultúry v roku 1992.
V máji roku 1993 zakladá Komorný zbor Zvony a v kontinuite pracuje na zveľaďovaní kultúrneho hudobného života na priestore celej Vojvodiny. So Zvonmi nahráva štyri CD; Otcova roľa, Vianočný koncert Komorného zboru Zvony, Dolná zem a Moja.
Súčasne vedie päť speváckych zborov: Detský spevácky zbor ZŠ Jána Kollára v Selenči; Zvončeky (od roku 1992), Komorný zbor Zvony (od roku 1993), Mestský zbor Neven v Báči (od roku 1998), Cirkevný spevokol evanjelickej a. v. cirkvi v Selenči (od roku 2000) a Detský spevácky zbor Kolibrík v Báči (od roku 2000).
Je kantorom v evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Selenči a Synodálnym kantorom slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.
Spoluúčinkoval na vydaní troch CD nosičov a Príručky pre učiteľov hudobnej kultúry.
Nahral desiatky slovenských ľudových piesní v rádio Novom Sade, ako spevák a upravovateľ pre ľudový a tanečný orchester ako i úpravy pre spevácke zbory.
Nositeľom je významnej vojvodinskej ceny Iskra kultúry na rok 2004.
V januári roku 2005 na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Belu, získal akademický titul PaedDr. (doktor pedagogiky). V roku 2006, na Univerzite umení v Belehrade mu je uznaný zahraničný titul na domáci titul magister hudobnej pedagogiky.
ZVONÁM
( s vďakou)
Je nádhera počúvať ich hlas
Uprostred chrámu
Radostne a s nadšením
A v zápale duchovnom
Jeho, čo tróni na nebi – oslavujú.
Sú tridsiati a dar Boží všetci majú.
Úch, koľko skleslých duší už,
Dvíhali vozvýš,
I yzopom židia dvíhali Krista, ony piesňou dvíhajú Teba.
Vladimír Lovás
Ján Dorča
Komorný Zbor Zvony
Na počiatku bolo Slovo, hovorievame, poučení knihou kníh. Slovu sa ako novinár aj klaniam, používajúc ho ako pracovný nástroj, ako prostriedok dotyku so svojím čitateľom. Napokon kto nájde lepší argument na podčiarknutie významu vlastnej profesie ako novinári a spisovatelia v uvedenom biblickom tvrdení? Zdá sa, že nik... A predsa... Nie, nespochybňujem počiatočnú prítomnosť slova. Dôkazom toho nech je jestvovanie tohto komorného zboru. Ale vidí sa mi spravodlivejšie, keď vedľa slova bude uvedená pieseň pochádzajúca z jednoduchosti ľudskej radosti, z toho, že sme tu, že sa vieme potešiť z vlastného jestvovania...
Týmito slovami sa moderátor koncertov Komorného zboru ZVONY zo Selenče prihováral obecenstvu na koncertoch v domoch kultúry, v amfiteátroch, na rôznych festivaloch, v chrámoch božích.
Vraj ako keď dlaňou udrieš, prejde čas, ktorý je užitočne využitý ozdobený úspechmi. Aj uznaniami ľudských sŕdc. Najmä tým, že si im niečo ponúkol a ľud to s láskou a oberučne vzal k sebe. Osvojil si darček, ktorý je darovaný úprimne, zo srdca s ľudskou radosťou, úprimnosťou a úctou. A tak si ten dar aj pestoval, aby ho niekomu venoval a potešil. Lebo ľudské potešenie je spojené s ľudskou radosťou. A ona si sama nájde miesto, kde sa ukáže, ozve, dá o sebe vedieť, kde prehovorí...
A tak sa skorože z ničoho nič v našej verejnosti zjavila skupina entuziastov zo Selenče, ktorá vo svojom prejave dala miesto zhudobnenému slovu. Zjavili sa odrazu, ako keď idete ulicou za nejakým cieľom a zrazu kostolný zvon vám naruší myšlienku, ktorú ste akurát chceli priviesť ku koncu a vypovedať ju. Zvon! Práve on oznamuje verejnosti niečo. Človek mu venuje pozornosť.
Neviem, či pred piatimi rokmi toto mal v úmysle profesor hudobnej výchovy a solfeggia na ZŠ Jána Kollára v Selenči Juraj Súdi. Ale viem od čias, ako som sa s ním zoznámil, že v ňom vždy niečo burcovalo, nedalo pokoja a časom to chcel dať najavo verejnosti. Možno ani netušiac, že s hŕstkou dobrých speváckych hlasov časom „dobyje" slovenskú verejnosť v Juhoslávii, vojde do duše ľuďom, ktorí navštevujú chrám boží, tým, ktorí milujú pieseň kostolnú, pieseň národoveckú, ľúbostnú, ktorí majú nadovšetko radi svoj národ, svoju vlasť. Tým, ktorí majú srdce otvorené pre všetkých. A vlastne on sám so svojimi „zvončekmi" otvoril srdce všetkým, ktorí vedia porozumieť slovu a piesni. Naučil ich vnímať pieseň takú, aká je, vnímať ľudí takých, akí sú. Duchovne ich pookriať, načerpať lásku k piesni, k poznaniu, k človeku, k národu. Pri skromnosti, ktorá nebola nikdy vyslovená silným hlasom, lež hlasom umelcov, putovanie jeho skromnej myšlienky začalo jednoducho šťastne.
- Ešte trošku počkaj, - povedal mi pri stretnutí na festivale Tancuj, tancuj v Hložanoch, kde so svojimi pesničkami suverénne zvíťazili.
Poznal som jeho tiché slová a veril som aj im, aj jemu.
Komorný zbor Zvony vznikol pred piatimi rokmi. Ticho, tichučko, tak ako vedúci zboru aj sám pôsobí. Ticho ako následok potreby a lásky k spevu malej skupiny ľudí zaľúbených do slova a piesne, aby len tak pre seba na vlastné potešenie mohli si krásny večer v malej chyžke na dvore urobiť pekným a užitočným. Pri klavíri s piesňou sa kamarátili. Spievali len tak, aby čas prešiel: jednohlasne, trojhlasne, štvorhlasne, štyria, piati, potom ôsmi a teraz ich je vyše dvadsať.
Učiteľ (ako ho Selenčania volajú) postupom času utvoril parádnu skupinu spevákov. Pomenovali ho vedúcim a krstným otcom zboru. Jeho vyše dvadsať krstniatok si nesmierne váži krstného otca. A keď je porozumenie v rodine, ani úspechy nevystanú. Juraj Súdi má veľký podiel na tom, že Komorný zbor Zvony dosahuje pozoruhodné úspechy. Podarilo sa mu svoju skromnosť presadiť do sŕdc svojim členom a potom aj celej speváckej obci. Verejnosť potrebovala mať hudbu a spevy, ktoré ľuďom vojdú do duše. Zvony to vycítili. Šli a idú cestou, ktorú si presne vytrasovali, lebo vedia, cítia, aký druh hudby tomuto ľudu treba ponúknuť. Ponúknuť v pravú chvíľu pravú pieseň. Tak sa stalo.
Zvony verejne vystúpili najprv v mládežníckom programe v máji 1993. V tom istom roku pri príležitosti osláv 235 rokov príchodu Slovákov do Selenče vystupovali ako vokálno-inštrumentálna skupina. No v hĺbke duše im rástla nádej na to pravé, po čom túžili: stať sa komorným zborom. Stále viac spievali skladby Mokranjca, Verdiho, Mozarta, Schmida, Trnavského, potom piesne Sládkoviča, Hviezdoslava, ale aj vlastné piesne svojho vedúceho Juraja Súdiho, ktoré obohacujú slovenskú tvorbu v Juhoslávii. Komorný zbor Zvony boli súčasťou KUS-u Jána Kollára v Selenči. Od roku 1998 sú samostatná umelecká skupina zapísaná ako Komorný zbor Zvony zo Selenče.
Po ich vystúpení poslucháčovi ešte dlho odznievajú piesne. Ich vystúpenia majú svoj cieľ, svoj nádych, váhu, odkaz. Aj do budúcna tak ako doteraz hodnota krásneho, národného a kultúrneho sa bude prejavovať na vystúpeniach zboru.
Každý kontakt s obecenstvom obohacuje komorný zbor, ale obecenstvo po ich koncerte tiež odchádza bohatšie. Bohatšie nielen o duševný oddych, ale v duši mu ešte dlho odznieva hlas Zvonu, ktorý ho utišuje, ukľudňuje...