O Selenči
Osada
Selenča sa rozprestiera na 291 ha, na ktorých je postavených 1224 domov a v ktorých žije 1320 domácností. Selenča je výraznou slovenskou osadou, s absolútnou väčšinou slovenského obyvateľstva. Zo štatistických údajov z roka 1991 vidíme, že v nacionálnej štruktúre obyvateľstva Selenče je 93 % Slovákov.
V osade sa veľká pozornosť venuje životnému prostrediu, ktoré je spríjemnené rôznorodými stromami, ovocnými, listnatými, ihličnatými, ktoré okrášľujú všetky ulice. Vo väčšine ulíc sú vykopané jarky na odvod povrchových vôd, do dvorov je poznášané to, čo na ulicu nepatrí, zriaďujú sa priedomia, a to všetko na pôžitok z tak pekne upravenej osady všetkým občanom a tým, čo do Selenče prichádzajú.
Obyvateľstvo
Obyvatelia nepredstavujú homogénny celok. Ľudia sa navzájom odlišujú podľa pohlavia a veku, podľa príslušnosti k rozličným spoločenským skupinám, podľa povahy pracovnej činnosti a ďalších znakov.
Dynamika počtu obyvateľstva vyjadruje kvantitatívne zmeny, výskum štruktúry obyvateľstva odhaľuje jeho kvalitatívnu stránku. Podstatné zmeny v sociálno-ekonomickom živote majú odraz i v štruktúre obyvateľstva a z druhej strany zmena štruktúry obyvateľstva vplýva zasa na pokrok spoločnosti. Štúdium štruktúry obyvateľstva podľa jej rozličných znakov patrí k základným úloham geografie obyvateľstva, a preto sa musí opierať o presné údaje. Najúplnejšie a hodnoverné údaje o štruktúre obyvateľstva poskytujú sčítania ľudu, a preto sa treba opierať najviac o ich výsledky.
Zvyky a obyčaje Selenčanov rímskokatolíckeho vierovyznania
Šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka v 5. zväzku definuje zvyk a obyčaj ako „vzťah človeka k niekomu alebo niečomu, vzniknutý častým opakovaním, ustálený spôsob konania, správania sa, tradícia." Na ustálený spôsob konania je zameraný aj tento príspevok predstavujúci pokus zaznamenať tu životné prejavy Selenčanov, ktoré sa zachovali dodnes u obyvateľov katolíckej viery, hovoriacich západoslovenským nárečím.
Zvyky a obyčaje sú spracované podľa rozprávania starých ľudí o tom, ako sa voľakedy žilo, ale aj o tom, čo počuli od svojich rodičov a starých rodičov. Mnohé zvyky v dnešnom čase už zanikli, alebo sú modifikované.
Zvyky a obyčaje u evanjelikov v Selenči
Ako v iných našich osadách, tak i v Selenči ľud si zachováva mnohé staré zvyky a obyčaje. V minulosti ich bolo viac a mnohé z nich dnes už zanikli alebo sa zachovávajú iba v pamäti starších ľudí. S odchodom týchto ľudí miznú i stopy po nich, lebo ich nikto nezaznamenával. Tak nám doteraz uniklo mnoho svedectiev o živote našich predkov od ich príchodu sem po dnešné dni.
V minulosti bol intenzívny cirkevno-náboženský život a okolo kostola sa sústreďovala veľká časť celkového života dediny. Je potom zrejmé, že i mnohé zvyky a obyčaje boli v tesnej súvislosti s týmto životom. Väčšina z nich sa viaže k cirkevným sviatkom.
Selenčské perličky
Divadelná tradícia je v Selenči veľmi dlhá. Hrali sa tak detské, ako aj predstavenia pre dospelých. Ľud mal najradšej komédie. Smiali sa pritom „do popukania". Keď šlo však o nejakú vážnu hru, vtedy sa určili pozorovatelia, aby dbali na poriadok, aby sa hra mohla v tichosti realizovať. Potom prišla vojna a počas vojny sa divadelné predstavenia nehrali.
Oslobodenie sme privítali s radosťou v októbri roku 1944. Len mesiac sme nechodili do školy, počas prevratu, lebo boli v okolí ešte stále nepriateľskí vojaci, ale potom sme už boli medzi prvými, čo začali do školy chodiť, aby sa život čím skôr normalizoval.