Zuzana Fodorová

Obyvateľstvo

Obyvatelia nepredstavujú homogénny celok. Ľudia sa navzájom odlišujú podľa pohlavia a veku, podľa príslušnosti k rozličným spoločenským skupinám, podľa povahy pracovnej činnosti a ďalších znakov.

Dynamika počtu obyvateľstva vyjadruje kvantitatívne zmeny, výskum štruktúry obyvateľstva odhaľuje jeho kvalitatívnu stránku. Podstatné zmeny v sociálno-ekonomickom živote majú odraz i v štruktúre obyvateľstva a z druhej strany zmena štruktúry obyvateľstva vplýva zasa na pokrok spoločnosti. Štúdium štruktúry obyvateľstva podľa jej rozličných znakov patrí k základným úloham geografie obyvateľstva, a preto sa musí opierať o presné údaje. Najúplnejšie a hodnoverné údaje o štruktúre obyvateľstva poskytujú sčítania ľudu, a preto sa treba opierať najviac o ich výsledky.

Počet obyvateľov

Vývoj počtu obyvateľov Selenče možno sledovať od roku 1869, keď bolo prvé sčítanie konané zo strany Rakúsko-Uhorska. Z dávnejšej minulosti osady jestvujú určité počtové ukazovatele v rozličných zápisoch. Ešte v období tureckej nadvlády roku 1590 Selenča sa spomína pod názvom „Selence" s údajom, že mala 26 domov. Naďalej jestvuje údaj, že na majetku kaločského arcibiskupa bolo roku 1760 120 slovenských rodín. Roku 1778 bolo v osade už vyše 160 rodín. Ťažko je odhadnúť, koľko je to asi obyvateľov: totiž jednotlivé rodiny v tých časoch mali 20 členov, ba i viac. V prvých desaťročiach od príchodu Slovákov zúrili choroby, najmä cholera, striedali sa roky hladu, a neustále namáhavé práce na zúrodňovaní pôdy si vyžadovali veľkú námahu celej rodiny. Úmrtnosť bola mimoriadne veľká, ale zato aj natalita vysoká. Hoci Selenča mala polovicou 19. storočia približne taký počet obyvateľov ako dnes, vtedy sa ročne rodilo od 120-150 detí a zomieralo od 100-200 občanov. Veľký počet úmrtí zaviňovali obyčajne epidémie. Tak napríklad v rokoch 1769-1773 zomrelo až 565 osôb a narodilo sa 467 občanov. Úmrtnosť bola veľká i v rokoch 1785-1789, keď zomrelo až 658 osôb a narodilo sa 467 detí. Podľa údajov z kaločského archívu <%-4>roku 1813 osada mala 1923 obyvateľov, o tri roky neskoršie už iba 1834. V nasledujúcom období počet obyvateľov jemne stúpa, alebo stagnuje, až po roky 1871, 1872 a 1873, keď vládla cholera: vtedy zomrelo až 798 osôb a bolo narodených iba 406. Počet obyvateľov sa zmenšil, o čom svedčí aj štatistika uvedená v tabuľke 1.

Podľa prvého sčítania z roku 1869 Selenča mala 3 054 obyvateľov a už pri nasledujúcom z roku 1880 iba 2 856. Počas cholery umrela 1/4 obyvateľstva. Sčítania z roku 1890 a z roku 1900 zaznamenali stagnáciu. Nasleduje jemný pokles populácie (veľká úmrtnosť roku 1908, keď umrelo 154 osôb a narodilo sa iba 104, a čiastočne vysťahovalectvo začiatkom 20. storočia). Aj vojna hlboko zasiahla do vývoja obyvateľstva zvýšenou úmrtnosťou na frontoch, pri epidémiách, ale aj znížením prirodzeného prírastku. Presná evidencia o počte občanov, ktorí zahynuli v tejto vojne, nejestvuje. Podľa údajov zverejnených v práci V. Vereša bolo asi 160 obetí. Vo vojnových časoch štatistika zaznamenáva nízku natalitu a v prvých povojnových rokoch nadpriemernú. Tak to bolo aj v Selenči. V rokoch 1915, 1916, 1917 a 1918 sa narodilo iba 228 detí a v povojnových rokoch 1919 - 1922 až 485 detí. K stúpaniu dochádza aj v uzavieraní manželstiev: vo vojnových rokoch ich bolo uzavretých len 75 a po vojne až 244. Medzi dvoma vojnami sú o niečo prajnejšie životné podmienky, čo vidno aj podľa klesania mortality v jednom roku (50-60, kým pred vojnou dosahovala vyše 100 ľudí ročne). Lenže klesá aj natalita, takže počet obyvateľov aj naďalej stagnuje, alebo jemne stúpa. Podľa sčítania z roku 1931 osada mala 3 390 obyvateľov, o 312 viac než podľa sčítania z roku 1921.

Aj druhá svetová vojna sa rovnako odzrkadlila na počet obyvateľov ako prvá svetová vojna. Nenahraditeľné straty spôsobila táto vojna zvlášť v ľudských životoch. V druhej svetovej vojne zahynulo 51 občanov Selenče, z čoho ako maďarskí honvédi 12, ako „munkáši" (na nútenej práci) taktiež 12, v koncentračnom tábore 3 a ako účastníci NOV život utratilo 24 občanov Selenče. V povojnovom období najprv stúpa populácia. Od sčítania z roku 1948 až po sčítanie roku 1961 počet obyvateľov sa zväčšil o 255. Zároveň je rok 1961 aj posledný, v ktorom zaznamenávame vzrast počtu obyvateľov. Vtedy osada mala najväčší počet občanov (4155) vo svojich dejinách.

Na všetkých nasledujúcich sčítaniach evidujeme tendenciu poklesu počtu osadlíkov Selenče, najprv spôsobovanú odsťahovávaním prevažne mladých ľudí a od polovice 70 rokov negatívnu mieru prirodzeného prírastku trvajúcu dodnes.

Ak sa porovnávajú výsledky prvého a posledného sčítania, vidno, že sa počet obyvateľov Selenče zväčšil iba o 651 osôb, alebo o 17,5 %.

Dnes je Selenča s 3 705 obyvateľmi na druhom mieste v rámci obce, hneď po obecnom stredisku Báči.

Tendencia poklesu počtu obyvateľov je ešte výraznejšia v ostatných osadách našej obce.

Etnické zloženie

Etnické zloženie obyvateľstva Selenče má príliš homogénny charakter. Odkedy sa Slováci dosťahovali na tieto priestory, tvoria väčšinový národ. Časom sa ich percentuálna účasť v celkovom počte aj zväčšovala. Napríklad podľa súpisu z roku 1980 v osade Slováci z celkového obyvateľstva tvorili 92,7 %, podľa súpisu z roku 1890 94,9 %, a roku 1900 účasť Slovákov stúpla až na 95,2 %. Takýto vzťah zostal aj v celom tomto storočí. Sčítaním ľudu z roku 1971 Slováci z úhrnného počtu tvorili 96,7 %, na predposlednom sčítaní (1981) účasť Slovákov bola 94,5 % a v poslednom sčítaní roku 1991 92,6 %. Minimálne zmenšenie na dvoch posledných sčítaniach vyplynulo hlavne z toho, že sa niektorí občania vyjadrili ako Juhoslovania, a k tomu prispel aj vysoký prirodzený prírastok príslušníkov rómskej populácie (u Slovákov, Srbov a Chorvátov je prirodzený prírastok negatívny).

Príslušníci iných národnostných skupín, ktorí prichádzajú do Selenče, sa poväčšine rýchlo naučia slovenský jazyk. Časom ho tak dobre zdolajú, že sa ním slúžia v každodennej komunikácii, a len na základe priezvisk môžeme konštatovať, že sú nie praví Slováci, Srbi, Čiernohorci a Maďari, ktorí sa dosťahovali v poslednom období; robia to najčastejšie z osobných dôvodov, uzavierajúc manželstvá so Slovenkou, alebo Slovákom.

V takejto homogénnej národnostnej skupine si Slováci v Selenči zachovali na pozoruhodnej úrovni svoj jazyk a kultúru. V súčasnosti sú schopní uspokojovať prevažne z vlastných zdrojov svoje kultúrne a vzdelanostné potreby.